neoficiálne- spomienkové stránky skupiny

Večný rebel a Zabudnutí sú späť

Pod takýmto komplikovaným a politikou zaváňajúcim názvom sa koncom novembra uskutočnil v Prievidzi jeden zaujímavý koncert.

Hralo a spievalo sa v  polyfunkčnej sále regionálneho kultúrneho centra.Príjemné nové priestory síce ničím nepripomínajú komoru, no i tak koncert získal takýto prívlastok.Komorný.Mal aj viacero spoločných menovateľov.Ku tým zásadným patrilo predovšetkým zmŕtvychvstanie skupiny ZABUDNUTÍ a spomienka na tvorbu jej textára Rasťa Havaldu, ktorý pred rokom podľahol zákernej chorobe.Niekedy v roku 20 výročia Nežnej revolúcie si aj ZABUDNUTÍ pripomínajú svoj vlastný zrod.A potom  je tu ešte pätnástka.Od posledného vystúpenia Zabudnutých nás delí približne tých 15 rokov...

Zabudnutí názvom tohto koncertu nechceli naznačiť nič také, že by mali v pláne naštartovať kariéru politikov.Tým názvom chceli iba poukázať na fakt, že chcú pokračovať presne tam, kde pred tými15-20-timi rokmi prestali.

Pravdu zas tlačia za ošarpané steny

A večný rebel zostáva nemý

V nás

Rebel v nás

Bezprostredne pred zahájením samotného koncertu zaznela v zaplnenej sále RKC z reproduktorov  Pocta Majakovskému.Spolu s Robom Grigorovom si asi každý v duchu spieval " Ó odpusť Bože, odpusť básnikom...", či "Ach pane nezatrať duše rebelov..." a myslel  pritom na básnika a večného rebela, vďaka a kvôli ktorému sa tento koncert uskutočnil.

Zhudobnené dielka Rasťa Havaldu najskôr predstavil Peťo Kršiak. V jeho podaní zaznelo sedem kúskov z nového CD,nazvaného podľa jedného z Rasťových textov - INSIDE STORY.

Podajme si ruky a vymeňme úsmevy

Možno dnes či zajtra budeme už dospelí

Zbytočné by bolo plakať nad rozliatym mliekom

Stále ešte večer môžeme skončiť hriechom

Peťova štúdiová skupina šlapala ako hodinky.Veď bolo by to prinajmenšom čudné, keby nie!Muzikanti išli totiž zo záznamu a Peťo do toho spieval pekne poctivo - naživo.Hovorí sa tomu, že half playback.Rovnako naživo zneli v programe koncertu aj čítané Rasťove texty.Aj keď sa mnohí prítomní diváci domnievali, že to ide z cédé...

Nešlo!

Hlasom zo zákulisia v našom prípade nebol Bruno, ale Čolo.

Občianskym menom Igor Foltán.

NIKTO MI NEVERÍ, ŽE JA SOM IBA SVOJ

Z DUŠE MI VYLETÍ NÁPADOV CELÝ ROJ

KEĎ ČAKÁM ÚSMEVY, DOČKÁM SA NEVERY

A TISÍCOV PÝCH - A TISÍCOV PÝCH

Po pravde povedané Čolo vskutku hlasom zo zákulisia ani nebol.Ten kto sa v tme sály otočil a pohľadom zaostril za poslednú radu divákov pochopil.V svetle lampy, akoby vystrihnutej z relácie Štefana Hríba, tam sedel on.Spravidla pod lampou zvykne bývať najväčšia tma.Nebola.Bol tam Igor Foltán.Svojim hlbokým, sýtym hlasom prednášal medzi piesňami textové skvosty Rasťa Havaldu.

Som jeden z vás ľudkovia dobrí

Preto mám strach srdce a žiaľ

Som v každom z vás v duši jed kobrí

Svedomie prach odviaty v diaľ

O plynulý prechod medzi produkciou Peťa Kršiaka a skupiny Zabudnutí sa postaral líder formácie Marcel Uríča. Spolu s človekom, ktorý pred dvadsiatimi rokmi stál pri zrode skupiny - Palom Chalupčíkom zahrali vo dvojke jeden z Rasťových NAJ textov GIORDANO.

Zo stránok dejepisu raz dýchol na mňa čas

Stáva sa že za pravdu zhorí niekto z nás

Planie a obmedzenci vzdúvajú sa pýchou

Zo stránok dejepisu čas na mňa dýchol

Po ňom už na pódium prišlo to, na čo vypredaná sála prievidzského erkácéčka čakala.ZABUDNUTÍ.

Do plna fľaša prítomnosť je naša

A dvíhajú hlavy zabudnutí...

...Tak vitaj dúha rád ťa mám

Dnes chcem byť s tebou iba sám...

...Večer je náš

A hviezdy prvé

Závojom tmy presvitajú

Skončil sa deň

A scény nové

Od zajtra už ma čakajú...

Presne tak!Štvrtok 26.novembra 2009 bol večer náš.Texty zhudobnené sa striedali s tými čítanými.Pestrá paleta pôsobivých melódií a silných nadčasových textov.Známe piesne - pre pamätníkov spred 15-tich rokov dominovali, no sem-tam sa objavilo čosi menej známe - či úplne neznáme.

Po cestách ďalej ísť

Po cestách

Za láskou a za šťastím

Tak veru!Štvrtok 26.novembra 2009 bol večer náš! Bol to večer nás všetkých, čo sme prišli do sály RKC Prievidza.Bez rozdielu na ktorej strane pódia sme sedeli, či stáli.

Na záver - po vopred ohlásených troch prídavkoch - sa veru zo stoličiek nikomu vstávať nechcelo.Zrejme boli na mieste vážne obavy, či sa Zabudnutí neukážu na scénu zase až o 15 rokov...

Tak prišiel na rad ešte jeden - " vynútený" a už definitívne posledný prídavok...

HUDOBNÁ KONRAREVOLÚCIA sa teda podarila!

Jej protagonisti vopred ani netušili koľkých ľudkov poteší návrat "starých zabudnutých poriadkov"...

Kontrarevoluční priaznivci nedvíhali - ako bývalo kedysi zvykom dva prsty.Iba jeden.

Palec.Smerom hore ...

A šepkali si čosi o balzame na dušu ...

Z HUDOBNEJ KONRAREVOLÚCIE priam kypela energia. Konkrétne pozitívna.

Išla nielen z hudby a textov piesní, ale aj z tvárí väčšiny prítomnných.Dokonca som pár krát zbadal Rasťa ako si v prítmí sály spokojne usrkáva z piva a vyfukuje cigaretový dym...

Hmmm...Asi ho nikto neupozornil, že tu sa nefajčí...A nechápem, kde vzal toho čapáka?-v objekte nikde nič také nebolo!